Sen
Sníval sa mi sen, celkom obyčajný,
ničím výnimočný ničím zázračný.
No bolo tam dievča, bolo krásne,
na pohľad nevinné v srdci úžasné.
Sedela na lúke vôkol samí kvet,
bol to iný a nie ako dnešný svet.
Všade bolo ticho šiel som tam,
takú veľkú šancu a nádej mám.
No odrazu sa strácala a bola fuč,
zmizla ako ranný, slnečný lúč.
Ten sen mám v srdci a vždy som ho mal,
raz som ĽÚBIL a raz MILOVAL!!:-*
básne 1
Kúzlo:(
SI ako sen a vňom kúzlo,
Kúzlo čo nikdy nezmizlo
Vičarím si lásku,lásku teba,
len ty si ako hviezda čo padá z neba.
Poviem ti príbeh, príbeh o láske,
Bol o chlapcovi a o kráske.
Ľúbili sa a chceli sa vziať,
chceli dom a deťi vňom mať.
V jeden deň sa dievča domov bralo,
v uliciach ticho auto jej život vzalo.
Všade bol plač, padali slzy,
čo po líci sa ako plameň vody sklzli.
Ostalo ticho, všetko strácal,
z pištolov v ruke, srdce zolmené mal.
Stlačil spúšť a odrazu ona,
v krásnych šatách v závoji tam bola.
Skončil sa príbeh, skončila láska,
zomrel on a zomrela aj kráska:(
neopetovana láska
Môžem byť stále a bez príčiny
zamilovaný do tej dievčiny?
Písať pre ňu ďalšiu báseň
S ktorou aj tak nič nedosiahnem?
Môžem napísať aká si krásna a skvelá,
ale k čomu?
Nechať sa zasa padnúť na kolená?
Nechcem už kľačať na kolenách,
Chcem rovne stáť
no iba v tvojom objatí na rovných nohách.
Chceli sme sa teda staviť
ale ako nato môžem pristúpiť?
Keď som do teba zaľúbený beznádejne,
s mojou mysľou aj telom si môžeš robiť čo ta napadne.
V tomto som prehral svoj boj s osudom na plnej čiare.
No nevzdám sa,
tak mi to moja hrdosť káže.
Nechcem zo seba robiť paholka,
už žiadna nádej falošná.
Buď nič alebo čistá láska.
Pre mňa ale budeš vždy nádherná.
Prečo to robím?
nato pýtam sa sám seba,
možno tým svoju dušu upokojím.
Možno oheň v svojom srdci na chvíľu uhasím.
Ale predsa asi je to tak lepšie.
ako z vnútra sa zožierať,
niekam tie svoje pocity napísať.
Na papier ich zveriť,
a ten papier potom spáliť a zahodiť.
Prečo sa pocity a vášne nedajú vymazať.
Ľahko na kúsky roztrhať.
Stratená láska
Prečo ho mám ľúbiť keď on neľúbi mňa?
Toto je otázka nad ktorou ja rozmýššlam.
Načo si za mnou chodieval?
Keď si ma nemiloval?
Toto sú moje každodenné otázky,
Už sa mi začnu robiť vrásky.
Na odpoveď som čakala ,
Pritom som slzy stracala.
Pri tebe som bola štastná ,
Občas som bola až trápna.
Tebe to vraj nevadilo?
No teraz sa to pokazilo.
Večer si mi ešte písal,
No ráno si už neodpisal.
Večer som si pozrela správy,
Myslela som že ma asi infark trafí.
Auto nabral vlak,
Ževraj to bol nákladiak?.
Newiem čo sa stalo
Bolo to tvoje auto?.
To hadam nie?
To by bolo utrpenie.
Rano v telke davaju cerstve spravi.
,,óóóó nie to je jeho auto mami´´
tych odpovedí som sa needočkala.
Cely den ta v srdci cakam no ty sa stale neprebúdzas.
Prečo mi to stále robíš?.......
Iba mi povedz že ma stále l=ubiš...
Chcem byt navždy s tebou,
Urobim to hned zo žiletkou.
Ps: NAVŽDY S TEBOU
Krvavé slzy
Srdce už roní krvavé slzy,
asi bol k láske až príliš drzí.
Je čas odplaty, čas konca,
Definitívne montuje srdce do zvonca...
More už slzy tvorili,
tento krát však už nádeje zohnili.
Oko píše slzy do dlane,
aké zas láska plní poslanie?
Už aj vodopád sa staví,
jej tieň a duch stráca sa v diali.
Bolesť trhá strapce mäsa z tela,
láska dala nebo, no berie ešte raz tak veľa.
Mlčanie tvoje budí môj spánok,
už nie je cítiť lásky vánok.
Bodli všetky zbrane do tela,
smútok životu teraz nocľah postieľa.
Vzali sa nádeje, sny sa zbudili,
spomienky vo vojne srdce zničili.
Odišlo na večnosť, žiť raju,
snáď mu nekonečno šťastie dajú.
Je hustá hmla, hmla krvi,
počuť len stony ako bolesť nádej drví.
Tak ďalej bez srdca, napospas osudu,
bez túžby stretnúť zas lásku - obludu.
Tak šťastná buď, leť si slobodne,
budem modliť Boha za tvoje šťastie pokorne.
Navždy však ustieľaš moje vnútro,
asi vie prečo to ten robí a robí to len múdro.
Tak púšťam teda loď s láskou na palube,
chceš sa plaviť? Tak leť, len nie k záhube...
Lucim sa
Lučím sa s tebou,
Lučím sa so všetkým,
Všetko mi bude chýbať,
Krasne zažítký som mala s tebou,
Tie krásne dní nikdý nezabudnem,
Bolí to veľmi,
No nič stým nenarobím,
No plačem celé dní i nocí,
Rozmišlam stale nad tebou,
Strašne ma bolí srdiečko,
No musim na teba zabudnúť,
No musím zabudnuť na tie krásne slova co si mi dakedý povedal a tie krasne zážity co sme mali spolu,
So všekým sa lučím,i stebou,
Budeme mi to všetko chýbať,
Nič u stím nenarobim :( ,
Poviem tebe a sebe štyrí slová,
LASKé Už NIKDý NEVERíM
Už nik
Počujem ticho, len tlkot môjho srdca
iba prázdny byt, moja duša pustá.
Len nota znie kdesi v pozadí.
Kde lásku nájsť? Kto mi poradí?
Strácam sa v svojej ríši snov
kde je ten anjel, čo pri mne bol?
Či snáď len anjelská tvár?
Bol to ozaj len očný klam?
Dušu už necítim
srdce na tisíc kusov zlomené
Kto zráta tie tmavé noci prebdené?
Lásku mi vzal každý kto mohol
ostalo z nej len posledné zbohom.
Sklamanie sťa dýka, čo prebodne telo.
Už nikdy nebudem kráčať tak smelo.
Lež ako handra, ktorú nechce nik
Nič viac! Iba tichý vzlyk.
Keby
Kiež by som bol iný,
aspoň trochu iný.
A netrepal voloviny,
že mám prst zo slonoviny.
Kiež by som bol taký,
aspoň taký krásny
ako tieto traky
pod tvojimi vlasmi.
Keby som bol iný,
veril by som na sny.
Keby som bol silný,
riekol by som - „zhasni".
Ak raz budem taký,
hodím ťa do mláky.
A nebudem písať
už takéto braky.
PS: Všetko je mi jasné,
keď si v noci zhasnem.
Dno duše
Vybral sa raz človek v noci,
postaviť sa svojmu strachu.
Neveriac na vyššie moci,
odhodlaný prísť tme na chuť.
Istý si bol neistotou,
rozum vravel - ďalej choď.
Nad obavou slovom sťatou,
postavíš si z ega loď.
Nával pochýb hatá cestu,
nepoznanosť ťaží nohy.
Pomaly sa blíži k miestu,
kde aj kruh má ostré rohy.
Otvoriť chce obe oči,
zakrýva ich však rukami.
Kormidlo by rád otočil,
ale nechce žiť s potkanmi.
Konečne keď stiahol strach,
rýchlo zistil, čo ho kúše.
Jemne utrel z obáv prach a
uvidel dno svojej duše.